Choď na obsah Choď na menu
 


Anjel má problémy

9. 2. 2013

Anjel má problémy

1.kapitola

Pani profesorka sa postavila pred tabuľu a požiadala ju aby o sebe niečo povedala. Lena nemala vôbec trému. Prehodila si dlhé blond vlny cez plece a spustila: „Volám sa Lena Engelová a mám 12. Rada kreslím, píšem, jazdím, čítam, tancujem, spievam, šijem alebo si niečo vyrábam. Nepotrpím si na make-up ani na módu. Mám profil na Facebook-u ale na internet nechodím nijak zvlášť často. Síce sme sa prisťahovali len nedávno ale už mám svoj izbu celkom peknú. Bývam v rodinnom dome s rodičmi a svojim zajkom, Vojvodkyňou. Mám jedného sedem ročného brata. Moje obľúbené číslo je 4, obľúbená farba žltá, som vegetariánka a mám rada všetky zvieratá. Moja najobľúbenejšia spisovateľka je Marja Holecyová, moja najobľúbenejšia knižná séria sa volá Mariotovi dediči (od Marje Holecyovej) a moje najobľúbenejšie filmy sú Charlieho anjeli 1 a 2. Ak by ste o mne chceli ešte niečo vedieť tak sa pokojne pýtajte.“ Zo zadného radu vystrelila do vzduchu ruka. „Áno Erik?“ spýtala sa pani Zacharová. „Máš chalana?“ Erik sa po svojej otázke uškrnul a ostatný chalani súhlasne pokyvkávali hlavami. Lena si vzdychla, vyčarila na svojich pekných červených perách ten najsladší úsmev aký dokázala a odpovedala. „Nie a ani nechcem. Takže si daj pohov.“ Zopár báb sa uškrnulo, niektoré sa zachichotali a jedna vztýčila palce. Vpredu sa ukázala ďalšia zdvihnutá ruka. Pani Zacharová sa na ňu pozrela a prehovorila. „Prosím Betka?“ Betka sa milo usmiala a spýtala sa: „Keď si hovorila že máš rada všetky zvieratá, myslela si tým aj hady a pavúky?“ „Áno. Keď som povedala všetky, tak všetky.“ Lena sa pousmiala a ďalej to nekomentovala. Betka  sa milo usmiala a odišla dozadu na svoje miesto. –Možno to tu nebude až také zlé.- pomyslela si keď si sadala.

2.kapitola

„Lena! Lena!“ Betka sa hneď po zvonení rozbehla k Lene. „Naobeduješ sa s nami?“ Teri sa postavila a pomaly sa vybrala za Betkou. „Lena, ak budeš sedieť s nami, môžeš sa stať hviezdou školy!“ Podišla k nej bližšie a pošepkala: „Hlavne si nesadni k tej otravnej Bete.“ Vzápätí sa postavila a prehovorila normálnym hlasom. „Mohla by si byť hviezdou školy! Ale až po mne, samozrejme.“ Samoľúbo sa usmiala. „Ale museli by sme ti trošku upraviť šatník. A aj účes. Možno aj kaderníčku. No poď ideme na obed.“ Chytila Lenu pod rameno a začala ju vliecť do jedálne. „Nie, ja si sadnem s Betkou, prepáč.“ Lena sa jej vyvliekla a odišla k Betke. Teri penila. „Ako sa opovážila! Videli ste to?! Normálne ma odkopla ako starý Cheeseburger s horčicou!“ Pozrela sa na svoje večné pätolizačky, Sáru a Sofiu. Obidve začali naraz šialene kývať hlavami. Vyzeralo to ako keby sa im išli odtrhnúť. Lena s Betkou to z diaľky sledovali. Začali sa chichotať a Lena sa cez prívaly smiechu snažila prehovoriť. „Vyzerajú ako bábiky s kývacími hlavami.“ Ledva dohovorila a chytila ju ďalšia salva smiechu. „A takto to je vždy. Ako keby to boli naprogramované stroje na súhlas s Teri.“ Keď konečne dokázali chodiť bez šialeného smiechu tak sa vybrali do jedálne.

3.kapitola

Na obed bola bravčovina alebo šalát. Keďže Lena nevedela že sa obedy objednávajú mala automaticky objednanú jednotku. „Ale ja som vegetariánka!“ Skríkla. „Ja ti dám svoj šalát.“ Povedala Betka. „Bravčovinu prežijem.“ Zobrala si od Leny tanier a usmiala sa na ňu. „Och, ďakujem.“ Lena bola veľmi rada že do seba nemusí tlačiť tú hnusnú bravčovinu. Alebo že nemusí byť do tretej hladná. „Nie je zač. Veď tak si kamarátky pomáhajú, nie?“ Betka bola evidentne nadšená že Lena si sadla radšej k nej ako k tej hlúpej Teri. „Chodíš na nejaký krúžok?“ Betka bola veľmi zvedavá na Lenine záujmy. „Každý rok chodím na nejaké iné. Prečo?“ Lena sa so záujmom pozrela na Betku. „Len či by si so mnou nechcela chodiť na žurnalistický.“ „Veľmi rada! Vždy som chcela písať do časopisu!“ Lene zažiarili oči. Strašne rada píšem! Mám tu aj jednu svoju básničku. Napísala som ju dnes na matike.“ Lena podala Betke akýsi zošit s nádherne pomaľovaným obalom. „To si kreslila ty?“ Betke od úžasu až ovisla brada.“ „Áno. Ale prečítaj si tú básničku.“ Betka otvorila zošit a začala čítať:

Prírodný rok

Vietor fučí pri hlave mi,

Slnko hreje, je tu s nami,

Dážď sa leje z oblohy

A padá nám na hlavy.

 

Tráva pod nohami zelená sa,

Voňajú nám kvety, to je krása!

Sneh sa zniesol z oblakov,

Nikto sa ho nezľakol.

 

Krajina, tá biela je,

Nevidím cez záveje.

Voda z hory leje sa,

Topí sa ten sneh z lesa.

 

Púčiky na stromoch rastú,

Kto už videl toľkú krásu?

Na nás sa už slnko smeje,

Voda v potoku nás hreje.

 

Slniečko sa dohrieva,

A listy sa zafarbia.

Celý cyklus od začiatku,

Znova ide poporiadku.

 

„Ako dlho si to písala?“ „Asi 20 minút.“ Lena sa začervenala. „Viem že to nie je nič moc. Ale..“ „Žartuješ? Veď je to úžasné!“ Betka jasala nad Leninou básňou až kým nevyšli z jedálne. Keď sa naobedovali, išli ešte do knižnice.

4.kapitola

Betka čakala na žurnalistický a Lena plánovala ísť s ňou. „Neboj sa pani profesorka je super určite ťa tam nechá. A okrem keď vieš tak super písať tak ťa bude musieť nechať. Lebo inak bude mať problémy so mnou.“ Obidve sa rozosmiali. Smiali sa dosť hlasno, až ich knihovníčka bláznivá Margaret musela okríknuť. „Buď tichšie, bláznivá Margaret nemá rada hluk.“ Betka sa na Lenu uškrnula a spravila bláznivú grimasu. Zrazu sa strhla. „Do prdele! Žurnalistický!“ schmatla tašku a rozbehla sa von. „Dovidenia!“ Lena sa rozbehla za ňou. „Hej! Čo takto počkať ma?“ Betka sa otočila a vyplazila jej jazyk, no počkala ju. „Veď hej, hej.... Nemusíš kričať. Ale pohni si!“ Betka počkala kým ju Lena dobehla a potom sa rýchlym krokom vybrala do multimediálnej učebne.

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
 

 

Posledné fotografie


Kontakt

Azet: santoska283
Facebook: Leslie Hallosekowá

jaja.lud@gmail.com

Mail list



Archív

Kalendár
<< október >>
<< 2018 >>
Po Út St Čt So Ne
1 2 3 4 5 6 7
8 9 10 11 12 13 14
15 16 17 18 19 20 21
22 23 24 25 26 27 28
29 30 31